Ročník X/2 | Strán: 83 | ISSN 1338-6743
Evidenčné číslo: EV 5817/19
JAZYK, KULTÚRA, KOMUNIKÁCIA / LANGUAGE, CULTURE, COMMUNICATION
VLADIMÍR BILOVESKÝ, MARTA KOVÁČOVÁ – RECEPCIA RUSKEJ SOVIETSKEJ LITERATÚRY NA SLOVENSKU PO ROKU 1989 (RECEPTION OF RUSSIAN SOVIET LITERATURE IN SLOVAKIA AFTER 1989)
Abstrakt: Štúdia sa zameriava na recepciu ruskej sovietskej literatúry v slovenskom kultúrnom priestore po roku 1989 na základe troch fenoménov: literatúra, ktorá pred rokom 1989 nemohla vychádzať z politických či ideologických dôvodov, súčasná ruská literatúra, reedície, alebo nové preklady ruskej klasickej literatúry. Štúdia špecifikuje jednotlivé fenomény, spoločensko-politickú situáciu po roku 1989, autorov, prekladateľov, prekladateľský proces i vydavateľské prostredie.
Kľúčové slová: preklad, ruská sovietska literatúra, obdobie po roku 1989, spisovatelia, prekladatelia, vydavateľská politika.
str./pp. 9 – 17
EDITA JURČÁKOVÁ, JANA ŠTEFAŇÁKOVÁ – NÁMESTIE SNP v BANSKEJ BYSTRICI AKO OBJEKT SKÚMANIA JAZYKOVEJ KRAJINY (SNP SQUARE IN BANSKA BYSTRICA AS AN OBJECT OF THE STUDY OF LINGUISTIC LANDSCAPE)
Abstrakt: Predmetná štúdia predstavuje pilotný prieskum jazykovej krajiny Námestia SNP v Banskej Bystrici, ktorý je zameraný na základný opis vymedzeného urbánneho priestoru. Cieľom je poukázať na vývoj jazykovej krajiny v historickom kontexte a zmapovať jej súčasný priestor s akcentom na lokalizáciu a zastúpenie prevádzok. Pozornosť je venovaná aj používaniu jazykov v jazykovej krajine a analýze typov signs, ktoré konštituujú jazykovú krajinu námestia.
Kľúčové slová: jazyková krajina, sign, bottom–up signs, top-down signs, názvoslovie, história, námestie.
str./pp. 18 – 32
PATRÍCIA MOLNÁROVÁ – KONTRAST A JEHO FUNKCIA V EXPRESÍVNEJ IDEOLOGICKY MOTIVOVANEJ DENOMINÁCII POLITICKÉHO SUBJEKTU (THE CONTRAST AND ITS FUNCTION IN THE EXPRESSIVE AND IDEOLOGICALLY DENOMINATED POLITICAL ENTITY)
Abstrakt: Denominácia politického subjektu (jednotlivca, kolektívu, politického systému) v ideologicky podmienenom mediálnom diskurze obdobia socializmu reflektovala niektoré významné socio- a pragmaštylistické prvky jazyka vyplývajúce zo spoločensko-politického kontextu. Príspevok sa zameriava na expresívnu rovinu slovnej zásoby označujúcej politické subjekty stojace v kontrastnej pozícii voči sebe. Cieľom príspevku je analýzou motivických kategórií a kontextovej expresivity poukázať na spôsob využitia a funkciu kontrastu v ideologicky determinovanom mediálnom komunikáte, pričom do hry vstupujú tak socioštylistické (jazyk a text vo vzťahu k historicko-spoločenskému kontextu), ako aj pragmaštylistické aspekty vzťahu jazyka a komunikácie (persuazívna funkcia ideologická propaganda, komunikačný efekt).
Kľúčové slová: ideológia, kontextová expresivita, kontrast, oficiálny stranícky diskurz, propaganda, socializmus, stereotyp, štylistika.
str./pp. 33 – 42
EVA MOLNÁROVÁ, JANA LAUKOVÁ – MOŽNOSTI VÝSKUMU JAZYKOVEJ KRAJINY NA PRÍKLADE MESTA BANSKÁ BYSTRICA (POSSIBILITIES FOR RESEARCH ON THE LINGUISTIC LANDSCAPE ON THE EXAMPLE OF THE TOWN BANSKA BYSTRICA)
Abstrakt: Hlavným cieľom tejto štúdie je predstaviť čiastkové výsledky medzinárodného výskumného projektu s názvom APVV 18-0115 Jazyk v meste – dokumentácia multimodálnej semiosféry jazykovej krajiny na Slovensku a z komparatívnej perspektívy. Štúdia je zameraná na charakteristiku, špecifiká a výsledky kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy nosičov vo vybranej intraurbánnej lokalite Banskej Bystrice (Námestie Štefana Moyzesa a Horná ulica) s dôrazom na aspekt viacjazyčnosti a multimodality.
Kľúčové slová: jazyková krajina, multimodalita, viacjazyčnosť, nosič, oficiálne a neoficiálne znaky, lingvistická analýza.
str./pp. 43 – 51
MARTINA ULIČNÁ – RUSKÉ A SLOVENSKÉ NÁZVY PRE BIELU A ČIERNU FARBU VO VZÁJOMNÝCH VZŤAHOCH (RUSSIAN AND SLOVAK COLOUR NAMES FOR WHITE AND BLACK AND THEIR RELATIONS)
Abstrakt: Ruské kolorizmy белый a чёрный, v slovenčine biely a čierny pomenúvajú najstarší farebný protiklad, ktorý v jazyku existuje: prítomnosť alebo neprítomnosť svetla, svetlé alebo tmavé zafarbenie neživého objektu a ľudského tela a pod. Okrem farebnosti však vyjadrujú i ďalšie sémantické príznaky, ktoré sú spojené s farbou symbolicky alebo prostredníctvom rôznych asociácií, ktoré sú na prvý pohľad často zastreté. Medzi ruským a slovenským jazykom existujú rozdiely v rozsahu sémantických príznakov, ktoré spomínané lexémy vyjadrujú, i v použití týchto chromatizmov vo viacslovných pomenovaniach i frazeologizmoch. Cieľom štúdie je poskytnúť prehľad frekventovaných viacslovných pomenovaní a frazeologizmov, ktoré obsahujú oba kolorizmy, načrtnúť protiklady, do ktorých tieto viacslovné pomenovania frazeologického i nefrazeologického charakteru v ruštine a v slovenčine vstupujú, a tiež asymetrie, ktoré medzi použitím jednotlivých kolorizmov v oboch jazykoch existujú.
Kľúčové slová: kolorizmus biely a čierny, viacslovné pomenovanie, frazeologizmus, prirovnanie, rusko-slovenské ekvivalenty, úplná a čiastočná ekvivalencia významu.
str./pp. 52 – 65
DIDAKTIKA A METODIKA VYUČOVACÍCH A CUDZÍCH JAZYKOV / DIDACTICS AND METHODOLOGY OF TEACHING AND FOREIGN LANGUAGES
Abstrakt: Článok sa zaoberá využitím titulkov v YouTube videách v rámci online kurzu počúvania s porozumením. Cieľom štúdie bolo zistiť, ako vnímalo titulky 29 študentov AJ v programe translatológia. Na získanie dát sme využili dotazníkový prieskum. Predstavujeme prehľad situácií, kedy študenti využívali titulky, a oblastí, v ktorých študenti videli zlepšenie vďaka titulkom. Študenti majú sklon využiť titulky pri problémoch s porozumením, aké sa vyskytujú aj v reálnych komunikačných situáciách, ako sú neznáme výrazy, prízvuky alebo dialekty, alebo príliš rýchle tempo reči. Využívanie titulkov pri sledovaní videí môže byť prospešné, pretože pomáha rozvíjať novú slovnú zásobu, pričom podporuje vytváranie asociácií medzi hovorenou a písomnou formou slov. Klíčová slova: YouTube video, titulky, učenie jazyka, počúvanie s porozumením. str./pp. 66 – 73 Abstrakt: Príspevok sa zaoberá v lingvodidaktike aktuálnym problémom gramatickej interferencie v procese výučby ruského jazyka. Prostredníctvom teoretických východísk demonštrujeme negatívne, ale aj pozitívne, vplyvy materinského jazyka na osvojovanie si druhého cudzieho jazyka, uvádzame najpoužívanejšie druhy metodiky výučby gramatiky. V analyticko-interpretačnej časti vychádzame z vlastných pedagogických skúseností a prezentujeme najčastejšie chyby študentov rusistiky pri osvojovaní si ruskej gramatiky spolu s návrhmi na elimináciu uvedených problémov. Kľúčové slová: ruský jazyk, metodika výučby, gramatika, gramatická interferencia. str./pp. 74 – 81JANA BOLTIŽIAR – VNÍMANIE TITULIEK V YOUTUBE VIDEÁCH V RÁMCI ONLINE KURZU POČÚVANIA S POROZUMENÍM (PERCEPTION OF CAPTIONS IN YOUTUBE VIDEOS DURING AN ONLINE LISTENING COMPREHENSION COURSE)
KATARÍNA JALOVÁ – PROBLÉM GRAMATICKEJ INTERFERENCIE U SLOVENSKÝCH ŠTUDENTOV RUSISTIKY (THE GRAMMATICAL INTERFERENCE PROBLEM AMONG SLOVAK STUDENTS OF RUSSIAN STUDIES)
RECENZIE / REVIEWS
