Ročník X/1 | Strán: 124 | ISSN 1338-6743
Evidenčné číslo: EV 5817/19
JAZYK, KULTÚRA, KOMUNIKÁCIA / LANGUAGE, CULTURE, COMMUNICATION
MILENA HELMOVÁ, KATARÍNA SERESOVÁ – INTERKULTÚRNA KOMPETENCIA: VÝZNAMNÝ PREDPOKLAD ÚSPEŠNEJ CEZHRANIČNEJ KOMUNIKÁCIE A KOOPERÁCIE (INTERCULTURAL COMPETENCE: IMPORTANT ASSUMPTION OF SUCCESSFUL CROSS-BORDER COMMUNICATION AND COOPERATION)
Abstrakt: Kultúrny aspekt ovplyvňuje komunikáciu do tej miery, že i napriek lingvistickej správnosti dochádza k neporozumeniu. Aby bola interkultúrna komunikácia efektívna, je žiadúce naďalej rozvíjať interkultúrnu kompetenciu. Článok hľadá odpovede na dve centrálne otázky: Čo je to interkultúrna kompetencia? Aký význam pri jej nadobúdaní má interkultúrne učenie? Text vychádza z dvoch hypotéz, z ktorých jedna predpokladá, že interkultúrne kompetentný jedinec má väčšie šance osobnej i pracovnej úspešnosti pri strete s cudzou kultúrou, a tak dokáže predchádzať problémom. Druhá hypotéza implikuje predpoklad, že interkultúrne učenie rozhodujúcou mierou prispieva k lepšej osobnej i pracovnej pripravenosti jedinca na zahraničné hostiteľské prostredie ako aj k pripravenosti hostiteľskej kultúry na cudziu kultúru. Metodicky vychádza príspevok z analýzy primárnej vedeckej literatúry opierajúcej sa o citácie autorov a výsledky ich bádania. Sekundárne má článok ambíciu zapojiť sa do vedeckého diskurzu na danú tému.
Kľúčové slová: interkultúrna komunikácia, interkultúrna kompetencia, interkultúrne učenie.
str./pp. 9 – 19
ANDREJ KINER – DIFUSIÓN DE LA CULTURA ESPAÑOLA – DIPLOMACIA CULTURAL EN EL CONTEXTO DE ESLOVAQUIA (SPANISH CULTURE DIFFUSION – CULURAL DIPLOMACY IN THE CONTEXT OF SLOVAKIA)
Resumen: El objetivo de este artículo es examinar la difusión del conocimiento de la lengua y la cultura españolas en correlación con la diplomacia cultural de España en Eslovaquia. La diplomacia cultural se lleva a cabo a través de varios tipos de actores, los más importantes pueden considerarse no solo misiones diplomáticas, sino también institutos culturales, que pueden ser de naturaleza no diplomática. Nuestra intención es analizar la diplomacia cultural de España y, a partir de nuestra investigación, identificar elementos seleccionados de la diplomacia cultural en el contexto de Eslovaquia. Descubrimos que en Eslovaquia, los principales actores en la promoción de la cultura española son el Instituto Cervantes y el Ministerio de Educación en colaboración con instituciones nacionales y locales. Además, las instituciones locales que no están bajo la administración española también juegan un papel importante.
Palabras claves: diplomacia cultural, España, Eslovaquia, cultura, lengua.
str./pp. 20 – 26
JANA LAUKOVÁ – INTRAURBANER RAUM DER STADT BANSKÁ BYSTRICA IM FOKUS DER SPRACHLANDSCHAFTLICHEN FORSCHUNG: AM BEISPIEL VON ŠTEFAN-MOYZES-PLATZ (INTRA-URBAN SPACE IN THE CITY OF BANSKÁ BYSTRICA IN THE FOCUS OF LINGUISTIC LANDSCAPE RESEARCH: (EXAMPLE OF STEFAN MOYZES SQUARE)
Abstrakt: Thematisch behandelt der vorliegende Beitrag das Phänomen der sog. sprachlichen Landschaft bzw. Sprachlandschaft. Der Fokus liegt in der semiotischen Erforschung des konkreten ausgewählten öffentlichen Raums im Zentrum der mittelslowakischen Stadt Banská Bystrica, in der synchronen Perspektive. LL ist die Sprache der öffentlichen Straßenschilder, Billboards (Werbetafeln), Straßennamen, Ladenschilder, Plakate, Schriften für kommerzielle Zwecke usw. Im Zentrum der partiellen Forschung im Rahmen dieses Beitrags ist eine kurze Beschreibung des ausgewählten Erhebungsraumes mit Bezug auf semiotische Gestaltung; gleichzeitig soll auf den Kontext des Multilingualismus (Mehrsprachigkeit/Vielsprachigkeit) in den Public Signs hingewiesen werden.
Schlüsselwörter: intraurbaner Raum, sprachliche Landschaft, die Stadt Banská Bystrica, Štefan-Moyzes-Platz, Mehrsprachigkeit.
str./pp. 27 – 35
EVA MAIEROVÁ – GRAMATICKÁ KATEGÓRIA V ANGLICKOM A SLOVENSKOM JAZYKU (THE GRAMMATICAL CATEGORY OF NUMBER IN ENGLISH AND SLOVAK)
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá teoretickými aspektmi kategórie čísla na sémantickej, morfologickej a lexikálnej úrovni. Zvláštna pozornosť je venovaná špecifickej skupine plurálií tantum a ich používaniu v anglickom jazyku v porovnaní so slovenským. Zároveň sa v tejto jazykovej oblasti poukazuje na možný negatívny transfer z rodného do cudzieho jazyka, čo je potrebné brať do úvahy pri výučbe anglického jazyka pre špecifické účely.
Kľúčové slová: gramatická kategória, číslo, pluráliá tantum, singuláriá tantum, morfológia.
str./pp. 36 – 42
ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ – METAFORY SÚVISIACE S PANDÉMIOU KORONAVÍRUSU V EKONOMICKEJ ŠPANIELČINE (METAPHORS RELATED TO THE CORONAVIRUS PANDEMIC IN SPANISH ECONOMIC LANGUAGE)
Abstrakt: Metafora sa v súčasnej lingvistike chápe nielen ako fenomén jazyka, ale aj myslenia a konania. Nie je to iba jednoduchý prenos pomenovania jedného objektu na iný, ale zložitý proces konceptualizácie skutočnosti prostredníctvom skúseností a poznania. Príspevok skúma metaforu súvisiacu s krízou koronavírusu v ekonomickej španielčine. Cieľom štúdie je analyzovať metafory vyselektované z periodika El País, ktoré sa začali používať v súvislosti s pandémiou koronavírusu a na základe sémantickej analýzy ich zaradiť do jednotlivých skupín podľa významu.
Kľúčové slová: metafora, kríza, koronavírus, pandémia, odborný jazyk, ekonomický jazyk.
str./pp. 43 – 52
KATARÍNA SERESOVÁ – SLOVESNO-MENNÉ KOLOKÁCIE V NEMECKOM JAZYKU Z POHĽADU ICH KATEGORIZÁCIE (VERB-NOMINAL COLLOCATIONS IN THE GERMAN LANGUAGES FROM THE PERSPECTIVE OF THEIR CATEGORIZATION)
Abstrakt: Medzi javy, ktoré sa opäť dostali do popredia záujmu lingvistov patria kolokácie, pozostávajúce zo substantívnej zložky ako hlavného nositeľa sémantického významu celej kolokácie a funkčného, sémanticky slabého slovesa. Hlavným zámerom predkladaného príspevku je vysvetliť, na akej báze tieto kolokácie fungujú a poskytnúť ich klasifikáciu pohľadu rôznych lingvistov ako aj z pohľadu rôznych kritérií. Medzi tieto kritériá zaraďujeme hľadisko syntaktickej štruktúry kolokácií, hľadisko morfologického prostredia funkčného slovesa, hľadisko slovesného spôsobu alebo hľadisko priebehu slovesného deja. Metodicky príspevok vychádza z analýzy prác mnohých nemeckých a slovenských lingvistov ako aj analýzy nemeckých textov.
Kľúčové slová: slovesno-menné kolokácie, klasifikačná typológia, morfologické prostredie, slovesný spôsob, priebeh slovesného deja.
str./pp. 53 – 58
JANA ŠTEFAŇÁKOVÁ – POLITIKA ZAMERANÁ NA UPLATŇOVANIE RODOVO VYVÁŽENÉHO JAZYKA V NEMECKOM JAZYKOVOM PROSTREDÍ (POLICY FOR GENDER-FAIR LANGUAGE IN GERMAN LANGUAGE ENVIROMENT)
Abstrakt: Cieľom predkladanej štúdie je poskytnúť náhľad na aktuálnu jazykovú politiku zameranú na uplatňovanie rodovo vyváženého jazyka v nemecky hovoriacom prostredí v kontexte európskej a medzinárodnej rodovej politiky a rodovej politiky v nemecky hovoriacich krajinách. V centre pozornosti stojí analýza politického a legislatívneho rámca rodovej rovnosti v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku s akcentom na oblasť rodovo vyváženého jazyka a analýza stratégií na rodovo vyvážené označenie osôb v nemčine.
Kľúčové slová: rodová rovnosť, rodová politika, rodovo vyvážený jazyk, jazyková politika, nemecký jazyk, nemecky hovoriace krajiny.
str./pp. 59 – 69
RADOSLAV ŠTEFANČÍK – SÚČASNÉ PERSPEKTÍVY ROZVOJA POLITICKEJ LINGVISTIKY NA SLOVENSKU (CURRENT PERSPECTIVES OF POLITICAL LINGUISTICS DEVELOPMENT IN SLOVAKIA)
Abstrakt: Politická lingvistika síce nemá na Slovensku dlhú tradíciu, ale tak medzi lingvistami ako aj politológmi si našla svojich zástupcov. Hoci zástupcovia tejto vednej disciplíny publikujú svoje zistenia spravidla v rôznych domácich a zahraničných časopisoch, od roku 2016 sa na Ekonomickej univerzite v Bratislave koná každoročná konferencia s názvom Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie. Práve na tejto medzinárodnej vedeckej konferencii sa stretávajú vedúci osobnosti skúmajúce vzťah medzi jazykom a politikou. Cieľom tohto textu je identifikovať základné línie, ktorými sa uberá súčasná politická lingvistika. K záverom prichádzam po obsahovej analýze príspevkov z uvedenej konferencie.
Kľúčové slová: politická lingvistika, politika, lingvistika, politológia, politický jazyk.
str./pp. 70 – 81
MARTINA ULIČNÁ – POMENOVANIE MODREJ FARBY V SLOVANSKÝCH JAZYKOCH (NAMES OF BLUE COLOUR IN SLAVIC LANGUAGES)
Abstrakt: Lexémy slúžiace na pomenovania odtieňov modrej farby v slovanských jazykoch sa líšia svojím pôvodom, štruktúrou významov, ktoré môžu vyjadrovať, ale i svojím výskytom vo viacslovných pomenovaniach. Preto možno očakávať i rozdiely medzi lexémami, ktoré tieto svetlé a tmavé modré odtiene pomenúvajú v ruskom a v slovenskom jazyku. Štúdia v krátkosti opisuje súčasný stav v niektorých západoslovanských, južnoslovanských i východoslovanských jazykoch a tento synchrónny opis je východiskom na detailnejšiu komparáciu výskytu adjektív modrý a belasý v slovenčine a синий а голубой v ruštine.
Kľúčové slová: názvy modrej farby v slovanských jazykoch, spoločné praslovanské východisko, kolorizmy v slovenskom a ruskom jazyku, synchrónna slovensko-ruská komparácia.
str./pp. 82 – 92
DOMINIKA VARGOVÁ – AKTUÁLNE ZMENY V SLOVNEJ ZÁSOBE ANGLICKÉHO A SLOVENSKÉHO JAZYKA – JAZYK PANDÉMIE (CURRENT CHANGES IN THE LEXIS OF ENGLISH AND SLOVAK LANGUAGE – LANGUAGE OF A PANDEMIC)
Abstrakt: Uvedený príspevok ponúka prehľad slovnej zásoby v anglickom jazyku v čase šírenia koronavírusu. Zameriava sa na najfrekventovanejšie slová a neologizmy používané v kontexte ochorenia COVID-19, pričom zozbieranú lexiku autorka analyzuje z hľadiska slovotvorných procesov, ktoré sa pri kreovaní vybraných výrazov uplatňovali. K jednotlivým slovám priraďuje alebo hľadá slovenské ekvivalenty, prípadne podrobnejšie vysvetľuje ich význam v záujme správnej interpretácie a vytvára tak stručný pandemický slovník. Štruktúra tohto príspevku demonštruje diverzitu, akou jazyk reflektuje nové okolnosti a zmeny v spoločnosti v dôsledku pandémie.
Kľúčové slová: lexika, slovná zásoba, koronavírus, pandémia, slovotvorné postupy, analýza, preklad.
str./pp. 93 – 105
DIDAKTIKA A METODIKA VYUČOVACÍCH A CUDZÍCH JAZYKOV / DIDACTICS AND METHODOLOGY OF TEACHING AND FOREIGN LANGUAGES
LUDMILA KOLÁČKOVÁ, MÁRIA ŠIKOLOVÁ – VALIDITA VOJENSKÝCH JAZYKOVÝCH ZKOUŠEK VYSOKÉ DŮLEŽITOSTI Z POHLEDU UČITELŮ (VALIDITY OF HIGH-STAKES MILITARY LANGUAGE TESTS FORM TEACHERS’ VIEWPOINT)
Abstrakt: Komunikační kompetence příslušníků armád v zemích NATO (Severoatlantická aliance) jsou běžně ověřovány pomocí standardizovaných jazykových zkoušek v souladu s NATO STANAG (Standardization Agreement) 6001. Vzhledem k tomu, že výsledek zkoušky může významně ovlivnit nejen kariéru, ale i osobní život vojáků, musí odpovědná instituce zaručovat vysokou validitu a spolehlivost testových výsledků. Pokud jde o situaci v Armádě České republiky, jedinou institucí odpovědnou za zajišťování kvality testování jazyků je Centrum jazykového vzdělávání Univerzity obrany. Všichni odborníci v centru si plně uvědomují svoji odpovědnost a trvale směřují své úsilí k zajištění vysoké validity a spolehlivosti jazykových testů a jejich výsledků. Jedinou mezerou, kterou bylo třeba v jejich aktivitách vyplnit, bylo zjištění pohledu učitelů na vlastnosti používaných testů. To vedlo autorky příspěvku k zahájení průzkumu, založeného na dotazníku, který elektronicky distribuovaly učitelům. Dotazník zahrnoval 11 otázek a odpovědělo na něj 60 respondentů. Otázky byly zaměřeny na názory učitelů na zkoušku z hlediska její obtížnosti, objektivity hodnocení i problémů souvisejících s přípravou na úspěšné složení zkoušky. Předkládaný příspěvek představuje hlavní výsledky tohoto průzkumu spolu s možnými dalšími problémy k diskusi.
Klíčová slova: ověřování komunikační kompetence; standardizovaná zkouška; názory učitelů; dotazník; analýza dat.
str./pp. 106 – 113
EVA MOLNÁROVÁ – LINGUISTIC LANDSCAPE A SERVICE LEARNING VO VYUČOVANÍ CUDZÍCH JAZYKOV NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH (LINGUISTIC LANDSCAPE AND SERVICE LEARNINGIN FOREIGN LANGUAGE TEACHING AT UNIVERSITIES)
Abstrakt: Cieľom príspevku je poukázať na možnosti spájania rôznorodej výskumnej činnosti a jej aplikácie v pedagogickej praxi. Ako príklad uvádzame projekt zrealizovaný na Katedre germanistiky Filozofickej Fakulty Univerzity Mateja Bela. Okrem analýzy dosiahnutých výsledkov navrhujeme aj ďalšie alternatívy realizácie projektu.
Kľúčové slová: jazyková krajina, stratégia service learning, vyučovanie cudzích jazykov, multilingvizmus, plurilingvizmus.
str./pp. 114 – 121
